Jooj tak strasne mi chyba...Ja som to vedela ze to takto bude ked budem mat chlapca na dialku...Preto som takyto vztah nechcela...Ale tak stalo sa...Zalubila som sa na vzdialenost 230km...Boooze to je tak daleko...Ja ho cem mat pri sebe...Velmi mi chyba...Ale tak velmi ho milujem...Je to pre mna ten najuzastnejsi clovek na zemi...Je pre mna uplne vsetko...Niesme spolu dlho videli sme sa len raz ale zivot bez neho nema pre mna uz vyznam...Je pre mna vsetko...Este som nikdy nikoho tak nelubila...Este nikdy mi na nikom tak nezalezalo ako na nom...Este nikdy som nikomu tak neverila ako teraz jemu...Este mi asi nikto tak nechybal ako teraz on...Cem uz byt s nim...
Cem ho pobozkat...Cem ho objat...Cem ho citit...Cem pocut nazivo jeho hlas...Cem sa mu pozret do oci a povedat mu ze ho milujem...Prave moje srdiecko vyronilo slzicky smutku...Velmi place...Nechapem kde sa to vo mne bere...Tolka laska...Nechapem ako jeden clovek dokaze zmenit uplne moj zivot...Ale on mi ho meni...Ale nestazujem sa...Som stastna...Vnutorne stastna...Navonok ani moc nie pretoze vidiet ho vidim len na fotkach...Mozno som teraz rozmaznana alebo co ale ja ho uz musim vidiet nazivo a cem byt s nim...Aj ked si mozno nebudeme mat co povedat...Mne staci ze ho budem citit...Citit jeho lasku ku mne...Ja ju citim aj teraz na dialku ale je to slabucke...:'(...Je mi to zvlastne pisat ale on je dufam laskou mojho zivota...Nezvelicujem...Mozno trolilinku...Ale vazne ho milujem...A tak ako ho milujem tak mi aj chyba...Cem to vydrzat takto na dialku ale mam velke obavy...Ze sklamem...Ze sa vzdam kvoli dialke...Ale ja ho necem sklamat vazne nie bo citim ze mi veri...Asi zijem v inom svete ak dufam ze sa nase cesty raz uplne spoja...Ale velmi cem...A som dost nedockava to si priznam...Cem ho bozkavat...Znova a znova...Ok ja sa mozno neviem bozkavat ale aspon citim Jeho pery...A tym citim aj jeho dusu...Preco mam stale oci plne slz?...Ked si predstavim ako teraz vyzeram ja a ako on...On sa zabava tam u nich na chate a ja doma...Alone...Ale nesmiem mu to pisat bo cem aby bol stastny a nech sa zabava...Toto je pre mna dolezite...Musim mysliet na jeho dobro a nie na moje...Pretoze len tym ze bude stastny on budem stastna aj ja...Milujem ho!...Nazivo to este nepocul a cem mu to povedat...No takisto to cem aj pocut...Ked mi to povie tak sa asi
rozplacem...Ci to mozno pisem len preto ze mam namale teraz...Len ked na to pomyslim...Aj ked uz len par dni a uvidime sa...Pak ho asi spapam od radosti...Ze vianoce...Ja necem nic...Ja cem len jeho...Len a len moje zlaticko...A pak sivester...Opovazi sa mi do toho nieco vojst...Idem za nim a novorocnu pusu necem dat nikomu inemu na svete len jemu...Necem sa vtedy pozret do oci nikomu okrem jeho...Uz teraz sa tesim...Tesim ze ho mam...A moc sa tesim ze on sa tesi ze ma mna...Take slova ake mi on napise abo povie to mi este nikdo nikdy...No dobre mozno hej ale tieto od neho ja necitam ale citim...Ale ako som uz vela krat napisala moc moc moc moc moc mi chyba...A milujem ho!
Cem ho pobozkat...Cem ho objat...Cem ho citit...Cem pocut nazivo jeho hlas...Cem sa mu pozret do oci a povedat mu ze ho milujem...Prave moje srdiecko vyronilo slzicky smutku...Velmi place...Nechapem kde sa to vo mne bere...Tolka laska...Nechapem ako jeden clovek dokaze zmenit uplne moj zivot...Ale on mi ho meni...Ale nestazujem sa...Som stastna...Vnutorne stastna...Navonok ani moc nie pretoze vidiet ho vidim len na fotkach...Mozno som teraz rozmaznana alebo co ale ja ho uz musim vidiet nazivo a cem byt s nim...Aj ked si mozno nebudeme mat co povedat...Mne staci ze ho budem citit...Citit jeho lasku ku mne...Ja ju citim aj teraz na dialku ale je to slabucke...:'(...Je mi to zvlastne pisat ale on je dufam laskou mojho zivota...Nezvelicujem...Mozno trolilinku...Ale vazne ho milujem...A tak ako ho milujem tak mi aj chyba...Cem to vydrzat takto na dialku ale mam velke obavy...Ze sklamem...Ze sa vzdam kvoli dialke...Ale ja ho necem sklamat vazne nie bo citim ze mi veri...Asi zijem v inom svete ak dufam ze sa nase cesty raz uplne spoja...Ale velmi cem...A som dost nedockava to si priznam...Cem ho bozkavat...Znova a znova...Ok ja sa mozno neviem bozkavat ale aspon citim Jeho pery...A tym citim aj jeho dusu...Preco mam stale oci plne slz?...Ked si predstavim ako teraz vyzeram ja a ako on...On sa zabava tam u nich na chate a ja doma...Alone...Ale nesmiem mu to pisat bo cem aby bol stastny a nech sa zabava...Toto je pre mna dolezite...Musim mysliet na jeho dobro a nie na moje...Pretoze len tym ze bude stastny on budem stastna aj ja...Milujem ho!...Nazivo to este nepocul a cem mu to povedat...No takisto to cem aj pocut...Ked mi to povie tak sa asi
rozplacem...Ci to mozno pisem len preto ze mam namale teraz...Len ked na to pomyslim...Aj ked uz len par dni a uvidime sa...Pak ho asi spapam od radosti...Ze vianoce...Ja necem nic...Ja cem len jeho...Len a len moje zlaticko...A pak sivester...Opovazi sa mi do toho nieco vojst...Idem za nim a novorocnu pusu necem dat nikomu inemu na svete len jemu...Necem sa vtedy pozret do oci nikomu okrem jeho...Uz teraz sa tesim...Tesim ze ho mam...A moc sa tesim ze on sa tesi ze ma mna...Take slova ake mi on napise abo povie to mi este nikdo nikdy...No dobre mozno hej ale tieto od neho ja necitam ale citim...Ale ako som uz vela krat napisala moc moc moc moc moc mi chyba...A milujem ho!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára